Slovensko má nové pravidlá úhrady nákladov za sanáciu nehnuteľností s environmentálnou záťažou

Súkromní vlastníci budú musieť štátu kompenzovať náklady za sanáciu environmentálnej záťaže. V tomto článku sa dočítate, koho sa nové pravidlá týkajú, ako sa určí náhrada za sanáciu environmentálnej záťaže, aké možnosti majú vlastníci a aké obmedzenia prináša nová legislatíva.

Vo všeobecnosti má niesť zodpovednosť za odstránenie environmentálnej záťaže buď jej pôvodca alebo určená povinná osoba. Mnohé bývalé priemyselné podniky, ktoré sa nachádzajú na pozemkoch s environmentálnou záťažou však nemajú ani pôvodcu, ani určenú povinnú osobu. V takom prípade sa zodpovedným subjektom za stav a sanáciu environmentálnej záťaže stával štát.

Keďže má sanácia environmentálnych záťaží pozitívny vplyv na zvýšenie trhovej ceny sanovanej nehnuteľnosti, je možné financovanie sanácií z verejných prostriedkov považovať za formu nepriamej štátnej pomoci. Aj z tohto dôvodu novela zákona o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže[1], ktorá nadobudne účinnosť dňa 1.6.2022, prenáša povinnosť niesť náklady za sanáciu na vlastníkov nehnuteľnosti s environmentálnou záťažou.

Koho sa nová legislatíva dotkne?

Ak štát uskutoční z verejných prostriedkov[2] sanáciu environmentálnej záťaže, ktorá sa nachádza na nehnuteľnosti, ktorej vlastníkom alebo správcom nie je štát, je vlastník tejto nehnuteľnosti povinný uhradiť štátu náhradu finančných prostriedkov vynaložených na vykonanie sanácie environmentálnej záťaže. Nová legislatíva postihne aj vlastníkov nehnuteľností, ktorých sanácia začne pre účinnosťou tejto novely, pretože podľa prechodných ustanovení novely zákona sa povinnosť finančnej náhrady vzťahuje aj na nehnuteľnosti v súkromnom vlastníctve, ktorej sanácia sa ukončí po 1.6.2022.

Výška finančnej náhrady za sanáciu environmentálnej záťaže

Výška finančnej náhrady za sanovanú nehnuteľnosť bude zodpovedať účelne vynaloženým prostriedkom na vykonanie geologického prieskumu environmentálnej záťaže a sanáciu environmentálnej záťaže financovaných z verejných prostriedkov.

Peňažná náhrada alebo záložné právo štátu

Vlastník sanovanej nehnuteľnosti má na výber. Po schválení záverečnej správy projektu sanácie environmentálnej záťaže mu príslušné ministerstvo doručí výzvu, v ktorej bude stanovená výška finančnej náhrady a ktorej prílohou bude zároveň aj návrh záložnej zmluvy na sanovanú nehnuteľnosť. Buď vlastník uhradí sumu zodpovedajúcu finančnej náhrade alebo podpíše a doručí príslušnému ministerstvu záložnú zmluvu, ktorá bude úhradu tejto finančnej náhrady zabezpečovať.

V prípade, ak by sa vlastník nehnuteľnosti vyhýbal uvedenej povinnosti, vydá príslušné ministerstvo rozhodnutie o zriadení záložného práva k sanovanej nehnuteľnosti.

Zriadenie záložného práva bude registrované v katastri nehnuteľností.

Obmedzenie nakladania so zaťaženou nehnuteľnosťou

Rozhodnutie o zriadení záložného práva bude obsahovať zákaz vlastníka sanovanej nehnuteľnosti nakladať s predmetom záložného práva bez predchádzajúceho súhlasu príslušného ministerstva. Vlastník nehnuteľnosti môže vykonať právne úkony týkajúce sa predmetu záložného práva len po predchádzajúcom súhlase príslušného ministerstva.

Zhrnutie

Na uvedené legislatívne zmeny je potrebné myslieť nie len pri vykonaní právnych previerok nehnuteľností, ale aj vo všeobecnosti pri realizácií nových investícií do nehnuteľností.

[1] Zákon o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov č. 409/2011 Z.z.

[2] Za verejné prostriedky sa považujú finančné prostriedky poskytnuté zo štátneho rozpočtu, z prostriedkov Európskej únie, z Nórskeho finančného mechanizmu alebo zo Švajčiarskeho finančného mechanizmu.